medzera

uvodny obrazok

medzera

Miestna časť Príles

Príles bol typickou zemanskou (kuriálnou) obcou. Bol majetkom a sídlom šľachtických rodín a do polovice 19. storočia nemal vlastnú samosprávu.
Obec navonok zastupovali feudálni vlastníci majetkov, richtárom bol i barón Filip Skrbenský. V roku 1913 bol Príles pričlenený k Trenčianskej Teplej.
Leží na nánosoch Váhu v polovici cesty medzi Trenčianskou Teplou a Dubnicou.

Nepochybne už v starších časoch tu bol dôležitý prechod cez Váh, umožňujúci napojenie stredovekej cesty od Žiliny na komunikáciu vedúcu cez Vlársky priesmyk na Moravu. S týmto prechodom („prielezom“) pravdepodobne súvisí aj názov Príles. V písomných prameňoch sa spomína v rodinnom mene Príleských ako Preles (1438), Prilez (1453), Prielozi (1485), Prieleze (1486).

Najstaršia písomná zmienka o Prílese, ako o obci je v listine z roku 1351, v ktorej Lacko (Lack), syn Tomáša z Kotešovej (Hotešou) dáva jednu kúriu alebo usadlosť nazývanú Príles (Prilich), ležiacu pri obci Teplá v rozlohe 50 jugerov Petrovi, zvanému Zeuke. Nie je vylúčené, že práve tento Peter, alebo niektorý člen rodiny Kotešovskej bol zakladateľom rodu, ktorý neskôr používal predikát „z Prílesa“. Faktom, ktorý môže potvrdiť túto domienku je skutočnosť, že rodina Príleských vlastnila ešte v II. polovici 15. storočia rozsiahle majetky v Kotešovej a dokonca Mikuláš Príleský sa v roku 1525 podpísal ako Mikuláš „z Malej Kotešovej“.

Prvý známy člen rodiny Príleských bol Ladislav, spomína sa v roku 1438, jeho syn Mikuláš bol v roku 1468 slúžnym Trenčianskej župy. Práve on viedol dlhé spory s Dorotou, dcérou Tomáša Kotešovského o majetky, ktoré vlastnili Príleskovci v Kotešovej. Mikuláš síce spor vyhral, ale z majetkov nemal žiadny úžitok, pretože ich dal do zálohu rodine Podmanických, ktorí boli jeho príbuzní.

Slúžnym Trenčianskej župy sa stal aj syn Mikuláša Juraj (1493) a po ňom Jurajov syn Michal (1538)
a tiež i vnuk Ján II. (1571). Jánov syn Mikuláš mal s manželkou Katarínou Urbanovskou dvoch synov - Michala II., Jána III. a dcéru Katarínu. V tomto období nastala vo vývoji rodu Príleských závažná zmena, pretože po smrti Mikuláša II. sa rodina so synmi Jánom a Michalom rozdelila na dve vetvy.

Hodnosť slúžneho Trenčianskej župy zdedil starší syn Mikuláša Ján, ktorý mal s manželkou Juditou Husárovou dvoch synov a dve dcéry. Syn Mikuláš bol v roku 1702-1730 kanonikom v Nitre. Druhý syn Pavol bol významným a uznávaným uhorským právnikom, autorom známeho diela o zvykovom práve Quadripartitum. Bol správcom majetkov kniežaťa Esterházyho a oravských Thurzovcov. Pokiaľ jeho brat Mikuláš mal nemalé zásluhy na rekatolizácii obyvateľstva v okolí Nitry, Pavol bol horlivým protestantom.

Pavol Príleský nemal stále sídlo v Prílese, ale prebýval na svojich majetkoch aj v Zemanskom Podhradí. Zomrel v roku 1743 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Významným právnikom bol aj Pavlov syn Alexej. V roku 1721 študoval v Jene a neskôr sa stal autorom viacerých právnických štúdií. Po roku 1736 definitívne odišiel z Prílesa a jeho trvalým sídlom sa stalo Zemanské Podhradie. V roku 1768 v tejto obci ešte žil a preto táto vetva rodiny sa nazývala „zo Zemanského Podhradia“. Alexej Príleský s manželkou Alžbetou Radvanskou mal syna Ľudovíta a dcéru Esteru, ktorými vymrela vetva rodu Príleských zo Zemanského Podhradia. Dcéra Estery Príleskej Ľudovika sa vydala za Ľudovíta Ostrolúckeho, pochádzajúceho zo zemanského rodu z Ostrej Lúky vo Zvolenskej župe, ktorý sa okolo roku 1800 presťahoval do Zemanského Podhradia.

Druhá vetva rodiny Príleských, ktorú založil druhý Mikulášov syn Michal, zostávala i po niekoľkých generáciách vo svojom materskom sídle v Prílese. Michal s Máriou Névedy mal troch synov. Ján sa stal jezuitom a bol známy aj ako cirkevný spisovateľ. Po rozpustení jezuitov v roku 1733 vstúpil do rehole piaristov.

Jánov brat Matej mal tri deti, z ktorých syn Albert bol v rokoch 1774-1809 nitrianskym kanonikom a dcéry Juliana so Zuzanou Névedy boli zakladateľky kostola sv. Anny
v Trenčíne.
V Prílese býval aj ďalší Matejov syn Juraj. Jurajov syn Gabriel sa spomína v Prílese začiatkom 19. storočia. Pravdepodobne za Gabriela bola pôvodná stavba sídla Príleskovcov prebudovaná na klasicistickú kúriu.
Príles nebol len jediným sídlom rodiny Príleských. Svoju kúriu mali aj v neďalekom Veľkom Kolačíne. V nej sídlili potomkovia Andreja Príleského, syna Michala II..
Najvýznamnejším členom tejto rodiny bol Karol (nar. v roku 1756), ktorý zastával významné šľachtické hodnosti: bol hlavným notárom Trenčianskej župy, poslancom uhorského snemu, zástupcom palatína, kráľovským radcom.

Majetky v Prílese však nepatrili vždy len Príleskovcom. Na základe záložného práva nimi disponovali i členovia iných rodín. Napr. už v roku 1484 Juraj a Blažej Norsický dostali od Príleských do zálohu celý Príles. Neskôr ich však pôvodní majitelia získali späť. Majetkové práva v Prílese v 17. storočí mali rodiny Rudňanských, Gabrizovických, Hudkovičovcov, Mariašovcov.

Históriu príleského kaštieľa ako šľachtického sídla uzatvára barón Filip Skrbenský, ktorý sa tam prisťahoval v druhej polovici 19. storočia. Rodina Skrbenských pochádzala
z Moravy. Svoje meno prijala podľa obce Skrbeň s hradom Hřište v 16. storočí. Pred povýšením do šľachtického stavu používala jednoduchý erb so strieborným štítom, v ktorom bol čierny pruh, heraldický kôl. Neskôr bol erb obohatený po oboch stranách kolu zlatými zrkadlami s čiernymi pštrosími perami. Člen tohto rodu, Filip Skrbenský, si zobral za manželku Máriu Erdödyovú, ktorá po matke Márii Anne Gobertovej – Aspremontovej zdedila Lednické panstvo. Ich syn Filip Skrbenský v roku 1890 celé panstvo už ako kapitalistický veľkostatok odpredal za 430 tisíc zlatých továrnikovi z Gross Ullesdorfu a zakladateľovi sklárne v Lednických Rovniach Jozefovi Schreiberovi.

Barón Filip Skrbenský sa narodil v roku 1838, slúžil u dragúnov ako nadporučík, bol cisársko - kráľovským komorníkom, členom rádu maltézskych rytierov. Kaštieľ v Prílese používal iba ako svoje letné sídlo, býval prevažne vo Viedni. Počas svojho pôsobenia v Prílese sa barón stal na niekoľko generácií známou postavou, ktorá zasiahla svojím vplyvom aj do spoločenského života v susedných obciach. V Trenčianskej Teplej sa napríklad v roku 1884 podieľal na vzniku miestneho dobrovoľného hasičského zboru.
Barón Filip Skrbenský zomrel ako 76-ročný 27. 2. 1914. V Prílese 6. 3. 1914 ho pochovával nitriansky župan Július Szalavský. Pochovaný bol so svojimi obľúbenými súčasťami odevu - dragúnskou šabľou, šišákom, maltézskym rádom. Nechýbali ani kľúče symbolizujúce jeho pôsobenie vo funkcii kráľovského komorníka.

Zo sakrálnych stavieb v Prílese sa zachovala zvonica, pochádzajúca pravdepodobne z čias rekatolizácie so zvonom datovaným rokom 1660. Z kaplnky umiestnenej
v kaštieli zostali vo fragmente pôvodnej stavby len múry s gotickým oknom. Na mieste pri hlavnej ceste do Dubnice, kde je dnes umiestnený kríž (Božie muky), stála ešte pred II. svetovou vojnou socha sv. Floriána.

Kaštieľ, niekdajšie honosné sídlo Skrbenských mala do roku 1924 vo vlastníctve Československá obec legionárska, ktorá ho opravila a v roku 1927 tam zriadila zotavovňu. Zotavovňa sa stala vďačným námetom fotopohľadníc známej fotografky Márie Urbasiówny-Holoubkovej, ktorá ich distribuovala cez svoju firmu FOTO TATRA do celého Slovenska. Jej zásluhou si vieme dnes dotvoriť obraz rozľahlého kaštieľa obklopeného parkom.

Po 2. svetovej vojne boli do pôvodnej architektúry kaštieľa, fary a priľahlej záhrady vykonané necitlivé stavebné zásahy. V súčasnosti z kaštieľa zostal iba mizivý fragment stavby.

Vyhľadávanie

medzera

Udalosti

« Máj 2017
PoUtStŠtPiaSoNe
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031

medzera

medzera

TREŽ

TREZ

medzera

medzera

Výber z galérie

medzera

medzera

medzera

medzera

Hlavná stranka | Kontakt | Mapa | Prihlásenie
Copyright © 2008 Ing. Ján Masár. All Rights Reserved.

medzera